citam_citas

Do knihy Prekliaty princ som sa pustila hneď po tom, ako som dočítala prvú časť. Moja zvedavosť sa ozvala plnou silou a ja som si nemohla nechať ujsť zvyšok príbehu, ktorý ešte čerstvo rezonoval v mojej hlave.

Hneď, keď som zistila, že je táto časť písaná z opačného pohľadu (Reeda), spomenula som si na Twilight z pohľadu Edwarda. Príbeh ma však príjemne prekvapil v tom, že autorky striedali pohľady oboch hlavných postáv, čo je naozaj prínosné, pretože čitateľ pochopí konanie a zámer jednotlivých ich činov.

Kniha mi prišla trochu menej akčná, než prvá časť, avšak dej odhaľuje množstvo informácií, ktoré by ste sa, v niektorých prípadoch, radšej ani nedozvedeli.

Spočiatku som si myslela, že po dočítaní tejto knihy budem nadmieru spokojná, avšak spisovateľky znova dokázali, že neuzavreté konce by mali slúžiť svojmu zámeru a pripravili čitateľom hneď dve prekvapenia, na ktoré, dúfam, nájdem odpoveď v treťom pokračovaní príbehu.

Ak ste čítali prvú časť, tak určite viete, že vybičovať zvedavosť až na hranu, je skvelý zámer, a tiež taktika, ako prinútiť čitateľa vrhnúť sa na ďalšie pokračovanie série.
Za seba len dúfam, že sa pri týchto knihách dočkám aj adekvátneho konca, ktorý uspokojí tú tínedžerskú a romantickú časť v mojom vnútri